Dnešný deň mal byť ako tie posledné...
Učiť sa, učiť sa, učiť sa..
Je sedem hodín večer, a ja mám pár silných zážitkov za sebou.
Lúčila som sa s človekom, ktorý mi bol najbližší dlhé obdobie v mojom živote..
Lúčila ako lúčila..Virtuálny kontakt sa neráta. Takže spolu už nebudeme. Nebudeme sa schádzať a rozchádzať, nebudeme sa zhovárať (skypovanie sa neráta), nebudeme sa kritizovať, nebudeme filozofovať, nebudeme spolu variť, nebudeme si hľadieť do očí a nebudeme spolu mlčať. Odchádzalo sa mi ľahko, no postupne to začínam prežívať s pichaním v srdci..Toľko toho bolo..mega! Hádali sme sa, ale bolo to krásne. Rozchádzali a schádzali :) Áno, idealizujem si všetko, naozaj všetko! Ale ON mi BOL najbližší. No uvedomujem si, že cestu si vyberám ja. Sľúbila som, že budem podávať správy, že svoju diplomovku napíšem poriadne a hlavne zdôvodním, prečo idem písať o medzinárodnej inštitúcii, ktorá je ďaleko a rieši Afriku, keď problémov máme doma na Slovensku vyše hlavy! A Dánom ukážem, že nie som len hocijaká babizňa z krajiny na východe, ktorú väčšina z nich nebude poznať. Že sa chcem veľa naučiť a veľa zažiť! Posuniem sa ďalej, budem vedieť viac ako teraz, čo chcem od života a budem štýlová?! V rámci možností. ;)
Na jednej strane sa strašne, ale nehorázne teším. Na leto v Anglicku (na robotu nie, ale na Londýn, baby a háby áno :) a na zvyšok leta a celý semester v Dánsku. Zároveň však cítim, že sa niečo pofakovalo. Nechala som prácu v advokácii, nechala som Mlynskú dolinu, nechala som Bratislavu, nechala som tu ľudí ktorých zbožňujem a miesta ktoré zbožňujem. Hlavne, že som celý ten čas nadávala, že v Blave je nuda, že síce je to to najlepšie, čo na Slovensku máme, ale aj tak o ničom..Niečo sa končí, niečo sa začína. Ale predsa toto všetko opúšťam s väčšími emóciami ako som si myslela.
Dnes som bola aj v SAVke (druhý zážitok mám stadiaľ..vrátiť knihy a nabaliť sa, aby som v Anglicku nedepkárčila a sem tam si niečo dobré prečítala). Knihovníčka Lenka sa mi tradične venovala s radosťou :) Pretože som poslúchala, dala mi aj cukrík (nie hocijaký, taký dobrý Nimm2:) Lenka ma celý čas niečím núkala. Najprv sa ma spýtala, či si nechcem požičať niečo na štýl tej Kollárovej, čo píše o tých mindrákoch - malo to ružový obal, nejaká slovenská spisovateľka. Bola by mi tú knihu aj podarovala :) Slušne som odmietla, miesto toho som si do stradíkovskej papierovej taštičky zabalila Nicka Hornbyho, Juliu Kristevu, jungiánsky výklad snú, a tetu andreas salomé. No a potom prišlo ďalšie prekvapko. Dostala som od Lenky zrnká múdrosti! Podarovala mi to s dôrazným upozornením, že nech jej to nevraciam! Hmm, potešilo ma to. Ale prečo práve MNE ponúkla ZRNKÁ MÚDROSTI? Úprimne by ma zaujímali jej pohnútky. Takže zrnká...Lepšie ako ružový obal slovenskej spisovateľky. Pár krát ešte zdôraznila, že po prečítaní jej to nemusím vracať! Nad zážitkom so zrnkami rozmýšľam, ako keby mi niekto podaroval šek na milión (korún)..Ale to som ja.
A potom som si vyzdvihla z DMky krásne lesklé novučičké fotečky, z ktorých idem porobiť prekvapká a darčeky domov a pre priateľov. A nostalgia bola na svete! Dnešný deň ma už ničím neprekvapí.
Čo viac? Ach, tie lúčenia...
