Písať o mojich pocitoch nebolo nikdy ľahké. Ale keď to príde, sharujem. Lebo viem, že Vám (čo adelurenatu čítate) chýbam, a Vy chýbate mne.
Včera som mala strašné nervy. Všetko ma vytáčalo. Tu. Ja sama som veľmi aktívny človek, ale čo je veľa, to je veľa. Každý deň len zopár hodín spánku a milión aktivít. Plus living room duty 6 krát za deň tento týždeň.
V Anglicku sme s babami mali heslo "v rámci možností", v Dánsku si zvyknem povedať: zbytočne sa budem snažiť niektoré veci pochopiť, musím ich jednoducho akceptovať.
Dovolím si povedať, že až teraz viem, čo skutočne s ľuďmi dokáže urobiť toľkoskloňované slovo "cultural diversity".
Že party council. Kto to kedy videl. Aby sme si vymýšľali párty týždeň dopredu. Tematický večer na tému každý v jednofarebnom oblečení. Že akééé new! Dáni žijú vo svojej vlastnej bublinke. V drvivej väčšine prípadov ich vážne nezaujíma život navôkol. Koľkokrát si uvedomujem, že ani tí učitelia nie sú až takí úprimní ako vyzerajú. Dánske školy sú biznis. Budúci týždeň nás čaká role play. Ževraj zmyslom má byť hlavne FUN. A trošku si pocvičiť obchodníckeho ducha. Neviemakým zázrakom som bola vyvolená za aristokratku. Milovníčku umenia. Ako jedna z mála. My main goal: sharing my art collection with poor people. Tak 2 dni bude zo mňa herečka. Budem mať zámok a stretávať sa s členmi svojho tajného spolku. Mixed feelings about this game, but we will see..
Prežila som veľké emócie. Včera. Piekli sme koláče. 8 druhov. Mrte sladkého. Strašne danish výmysel. O desiatej večer sa napchávať koláčmi. Rozhodli sme sa ísť prejsť. With my dear friend Yama. Poohovárať trochu tieto dánske nezmysly. Predošlý víkend sme sa zblížili. Keď som bola s ním a jeho dánskymi rodičmi v summerhouse v Rørvigu. Krásne miesto. Fotky prídu. Zblížili sme sa v tom zmysle, že sme si obaja vedomí, koľko sme toho prežili. Veľa. On viac. Oveľa viac. Našou spoločnou črtou je to, že si nadovšetko vážime priateľstvo. Ja som jeho dánskou sestrou, on mojim dánskym bratom. Sme zábavní. Plus my sme tí, ktorí majú vždy o otázku naviac. Hltáme informácie, ale nehltáme vždy všetko. Tak je to správne. My sme tí, ktorí sa dokážu spolu porozprávať. A porozoberať všetko. Ja som tá, ktorá sa snaží pochopiť. A poradiť. Keď sa nedá pochopiť, I just accept it. Povedal mi, že som prvá Európanka, ktorej hovorí o svojich emóciách. Že som iná ako všetky Dánky. Že som smart. atď atď. Samé pekné veci (čítal moje positive references na couchsurfingu, tak mi naložil tiež :) I just want to do my best. V ten deň telefonoval so svojim kamarátom z Iránu. 2 hodiny. Ten jeho kamarát je chalan. Mladý. A plakal. Do telefónu. Za ním. Chýbajú si. Každý na inom konci sveta. Ja som myslela na moju Eriku. Tiež mi chýba rodina, priatelia, ale viem, že v decembri bude veľké čoro moro keď sa vrátim :) Neskutočné fanatické surferstvo :) Ale oni. Bohvie, či sa ešte niekedy stretnú. Uvidia. Jeden moslim v krajine, ktorá je obrovským producentom bravčového mäsa (v Dánsku žije 20 krát viac prasát ako ľudí), druhý moslim v krajine, kde súdia veškerých aktivistov (http://hnonline.sk/c1-46540750-v-irane-odsudili-aktivistu-za-ludske-prava-sest-rokov). Jedno horšie ako druhé. Dennodenne sa rozprávame o tom, či toto všetko má zmysel. Ale včera to bolo mimoriadne hlboké, emotívne. Sedieť na lavičke, počúvať morské vlny, dýchať slaný vzduch, vnímať spln a premýšľať o priateľstve. 1 veľký hug. To bolo všetko. Úsmev. Ktorý má cenu zlata. A pocit čistého priateľstva.
