Srdce mi búšilo viac ako keď som sa topila pri kajakovaní.
Červená som bola viac ako po vypitej fľaši vína na prvej "hojskole párty".
Potila som sa rovnako ako pri lacrosse.
Sucho v hrdle ako po cigaretách American Spirit.
Nervy v kýbli.
Nádych.
Výdych.
Nádych.
Výdych.
Hlava sa mi zakrútila, krátko na to prišiel úsmev.
Zvláštny úškrn (ako len ja viem:) na obrazovke počítača.
Cítila som sa ako v siedmom nebi.
Srdce mi rástlo.
Za toto všetko môže jeden jediný večer, jeden jediný rozhovor, jeden jediný človek!
This is not funny anymore, povedala som si.
Virtuálny kontakt. Nanešťastie.
Celý svet sa mi otočil.
From now everything will be beautiful.
Our BERLIN will be beautifull.
On nie je imaginárium, on je skutočný!!!
